Officium CD

Niekedy hudba obchádza všetky ostatné schopnosti a preniká priamo do našej duše. Vyhýba sa intelektuálnym hrám, odstraňuje záchrannú sieť spod nôh kritických akrobatov a nesnaží sa ospravedlniť svoj účinok. Povedať, že Officium Novum je takouto hudbou, by bolo takým hrubým podceňovaním, aké by som asi nikdy nevymyslel. Výkony Hilliard Ensemble a saxofonistu Jana Garbareka na predchádzajúcich albumoch Officium a Mnemosyne sotva treba zdôrazňovať. Neboli ničím menším ako úžasným, spájajúc údajne nezlučiteľné podpisy do zvuku, ktorý je bezkonkurenčný. Tento tretí počin projektu sa však vyznačuje jasným oddelením hlasov a vedie naše uši a srdcia viac k východnej Európe a ďalej do Arménska. Eklektické ľudové a liturgické aranžmány Komitasa Vardapeta (1869-1935) - ktorého hudba sa dostala do pôsobnosti ECM už na albume Hayren Kima Kashkashiana - tvoria ústredný nervový systém albumu, hoci nikde nie viac ako v "Ov zarmanali", krstnej piesni, ktorá s Garbarekovým sólovým úvodom robí zo spomínaného oddelenia tému od samého začiatku. Spomienka na prírodu dýcha v škrípaní jeho trstiny, takže v Hilliardovom podaní sa spriada fantázia, ktorá nikdy nemôže zapustiť korene tu a teraz, pretože musí putovať ako väzeň vo svojej cele v minulosti. Napriek tomu tu vládne posvätnosť, ako to prorokuje byzantský spev z tretieho storočia "Svjete tihij" (Krásne svetlo), ktorý obetuje svoju svetelnosť, keď sa pretína cez zamrežované okno. Jeho vokálna krv neskôr zohrieva telo "Presvätej Bohorodičky" Arvo Pärta, napísanej pre Hilliardovcov v roku 2003, a uzatvára tak božský kruh svojimi záverečnými disonanciami. Odlúčenia sú aj v ďalších skladbách Komitasu, keď Garbarek nesie plnú hlasovú váhu "Surb, Surb" a hladí po krstných poliach v "Hays hark nviranats ukhti", ktorú prekonáva opäť len kontratenor David James v "Sirt im sasani" (Hymnus na Zelený štvrtok). Ako dve krídla pripevnené k jednému a tomu istému telu sú nominálne oddelené, ale spojené myšlienkou, inštinktom a činom. Takéto ozveny nezávislosti naznačuje aj fotografia na obale albumu, ktorá zobrazuje osamelého utečenca otočeného chrbtom k ľuďom okolo seba, ale spojeného s nimi svetlom na vode. Aj tento odraz má horizontálnu siluetu: stĺp stúpajúcej vlny, ktorá si razí cestu k brehu. Životný prúd Officium Novum prúdi cez "Litánie", trojkomorové srdce z ruských, rumunských a anonymných zdrojov. V strede je "Otče náš", ktorá pochádza z tradície liptovských starousadlíkov a spieva ju sám barytonista Gordon Jones, predtým ako Garbarek strašidelne navlečie do pozadia anonymnú "Dostoino est" podobne ako pri ich prvej spolupráci v roku 1993. Ďalšia anonymná pamiatka, táto zo Španielska 16. storočia, podmieňuje architektúru "Tres morillas m'enamoran". Skladba, ktorá už zaznela na mnohých renesančných nahrávkach, dostáva v aktuálnej verzii nový život a zdá sa, že sa k nám dostáva skôr z budúcnosti než z minulosti. Delenie sa tu začína zjemňovať, keďže Garbarek najprv harmonizuje skôr jemne, než sa s vtáčou gráciou vznáša cez a okolo hlasov. Dychy medzi veršami dodávajú reflexívnu, antifonálnu kvalitu, podobne ako v Pérotinovom Aleluja. Nativitas", ktorá bola po vydaní vo vydavateľstve Mnemosyne nanovo zhudobnená. Je veselá, takmer nesúrodá uprostred týchto jednofarebných bratov, ale dáva meno svetlu, z ktorého robí mäso pre kosti. Hudobnú časť albumu dopĺňajú dve skladby Jana Garbareka. "Allting finns" (Všetko, čo je) transformuje "Den döde" (Mŕtvy muž), báseň švédskeho spisovateľa Pära Lagerkvista (1891-1974), do nádhernej interpretačnej kovovej skladby, zušľachtenej alchýmiou skladateľových paramuzikálnych prvkov, zatiaľ čo "We are the stars" (na základe indiánskej básne ľudu Passamaquoddy) sa od svojho posledného vystúpenia na RITES premenila na plne stelesnenú dušu, ktorej slová a samotné spojenia tvoria látku samu osebe. Garbarekovo vystúpenie je také úctivé, že chodí po vode, a vedie nás k čítaniu Bruna Ganza "Nur ein Weniges noch" od Giorgosa Seferisa (1900-1971), ktorým sa program končí. Rozprávač aj básnik sú opakujúcimi sa referenčnými bodmi korpusu ECM. Ich virtuozita v nás zanecháva ďalekosiahly pohľad na (ne)materiálny svet a jediné posolstvo, ktoré rezonuje: Nech sa vám požehnane nájde. Recenzuje T. Urbach vo FonoFóre 11/94: "Hviezda mesiaca. Renomovaný Hilliard Ensemble sa spojil s jazzovým saxofonistom Janom Garbarekom. Výsledkom sú svetlé, ľahké zvukové priestory, v ktorých staré piesne žiaria osobitým koloritom. Hudba na tomto CD nič nedokazuje, vyviera z hlboko do seba zahľadeného prieniku vokálov a nástrojov; jej jednoduchosť a striedmosť z nej robia prežitok. "Cristobal de MoralesParce mihi dominePrimo temporeSanctusRegnantem sempiternaO salutaris hostiaProcedentem sponsumAnonymousPulcherrima rosaCristobal de MoralesParce mihi domineBeata visceraDe spineto nata rosaCredoAve maris stellaVirgo flagellaturOratio IeremiaeCristobal de MoralesParce mihi domine Aus dem Inhalt: 1 Parce mihi domine 2 Primo tempore 3 Sanctus 4 Regnantem sempiterna 5 O salutaris hostia 6 Procedentem sponsum 7 Pulcherrima rosa 8 Parce mihi domine 9 Beata viscera 10 De spineto nata rosa 11 Credo 12 Ave maris stella 13 Virgo flagellatur 14 Oratio Ieremiae 15 Parce mihi domine